Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Velké změny

22. prosince 2013 v 18:06 | 斎藤 昇
Zdravím naše čtenáře!

Jak jste nejspíš zjistili, z blogu zmizela povídka Angelic Liars. Tento fakt má dvě příčiny:
- AL čeká na dokončení. První kniha je hotová, bez korektur a bez doplnění, druhá už se začala psát. Pracoval jsem na ní dost dlouho na to, abych si uvědomil, jak moc je pro mě důležitá. Chci se AL věnovat mnohem více a profesionálně. Už to není jen povídka, už je to něco, co by se dalo brzy považovat za knihu (když první bude mít kolem 430 stran, tak už to vážně povídka ani být nemůže)
- Na blogu už AL moc lidí nečetlo. Ve většině případů mi bylo řečeno, že důvodem je očekávané vydání v podobě knihy. A tak jsem se rozhodl pokračovat prozatím jen pro sebe, abych pak pro Vás, moje milované čtenáře, mohl vydat už hotové, opravené a doplněné dílo. Chci, aby AL žila dál, a proto na ní zapracuji.

Děkuji všem za pochopení, pokud budete chtít přečíst si nové, ale neupravené části, stačí mi napsat buď pod tento článek do komentářů, nebo na facebookové stránky Angelic Liars, které najdete zde na blogu v odkazech.

Přeji Vám krásné svátky, za přízeň Vám děkuji za sebe i za svou kolegyni, bez které by tento blog nebyl tak úplný!

Noboru
 

Don´t wake me časť siedma

18. října 2012 v 20:42 | Lenča |  Práca môjho dvojčaťa
Chytil som ho za ruku a pomaly sme kráčali. Ani nie o desať minút sme boli namieste. Našťastie tam nikto nebol. Sadol som si na hojdačku a Oliver ma začal húpať. Po chvíľke sa mi začala točiť hlava tak som z nej zliezol. Oliver stál predo mnou a zachytil ma. Podlomili sa mi kolená a spadol som, samozrejme to by som nebol ja keby som Olivera nestiahol so sebou dolu. ,,Prepáč." Zašepkal mi a pritom sa snažil vstať. ,,Nie. To ty mne prepáč. Zabudol som, že sa mi vždy podlomia kolená keď sa hojdám." Ospravedlnil som sa mu. Oliver už bol opäť na nohách a podával mi ruku aby si pomohol postaviť sa. Prijal som ju ale miesto toho aby som sa postavil som ho stiahol naspäť ku mne. Ležal mi medzi nohami. Využil som jeho nepozornosti a pretočil som sa s ním tak, že teraz ležal podo mnou. ,,Čo to robíš???" spýtal sa po chvíľke. Pozrel som sa mu do očí a a potom po okolí. Okolo detského ihriska prechádzali ľudia a sem tam niektorý na nás zablúdili pohľadom. Len som sa usmial a ďalej ho bozkával. Oliver ma chytil za boky a pritláčal si ma na rozkrok. ,,Poď dokončíme to doma." Prehovoril Oliver tesne u mojich pier. Ja som len kývol na znak súhlasu a pomohol som mu stať a oprášiť sa.
Pri bráne domu ma z ničoho nič objal. Nebolo by na tom nič zvláštne keby potom neutekal k dverám a pritom nemával s kľúčmi, ktoré mi vzal. ,,Hej! To sú moje kľúče." Zakričal som na neho ale on sa na mňa len usmial a vyplazil jazyk. Tak toto oľutuje len o tom ešte nevie. Potichu sme vošli dnu ale zistili sme, že mama nie je doma. Poriadne som sa ani nevyzul a Oliver ma pritisol ku stene a vášnivo ma pobozkal a jednou rukou mi rozopínal opasok na gatiach. Mal som akurát ten opasok, ktorý on nemá rád, pretože vždy keď sa ho snažil rozopnúť tak mu to nešlo. Miloval som to keď sa mu na čele vytvorili vrásky ako sa hneval. ,,Počkaj ja to urobím ty nedočkavec." Odstúpil kúsok vedľa aby som to mohol odopnúť a keď sa mi to podarilo tak jeho ruky skĺzli po chrbte pod môj zadok, ktorý pevne uchopil do rúk a zdvihol si ma na ruky tak, že som mu mohol omotať nohy okolo jeho pásu. Takto sme sa dostali až do izby, kde ma opatrne položil na posteľ a znova ma začal vášnivo bozkávať. Myslel som, že ma hneď vyzlečie ale on mi len ležal medzi nohami a bozkáva ma a pritom si vnoril ruky do mojich vlasov. Bozkávali sme sa tak dlho až sme mali napuchnuté pery a ťažko dýchali. Chytil som Oliverovi okraj trička a prevliekol som mu ho cez hlavu a odhodil niekde do kúta izby. Vedel som, že sa nemusím ponáhľať pretože čo som urobil ja urobil aj Oliver. O niekoľko sekúnd letelo aj moje tričko cez izbu a dopadlo niekde na zem. Sklonil sa nad moje telo a pomalým bozkávaním sa posúval nižšie a nižšie. Pomaly mi začal sťahovať gate dolu a ja som sa len prizeral ako hltá moje telo očami. Počul som len dopad gatí na zem pretože sa ku mne Oliver vrátil a zajal moje prery vo vášnivom útoku. Opätoval som mu bozky a pritom som ho hladil po chrbte smerom dole a znova hore. Prevalil som sa s ním bez toho aby sme sa prestali bozkávať. Jednou rukou som zajal jeho ruky nad hlavou a tá druha putovala medzi naše telá. pozoroval som so zatajeným dychom jeho reakcie keď som mu prechádzal dlaňou po jeho vzrušenom penise, ktorý sa chce dostať von. Dýchal trhane a z úst mu uniklo zopár stonov. Putoval som so svojimi perami nižšie a nižšie a stiahol som mu nohavice a nechal ich skĺznuť z postele na zem. Lišiacky som sa usmial a rovno som zamieril znova k jeho perám. Dlhšiu chvíľu sme sa bozkávali a nakoniec som z neho zliezol a ľahol som si vedľa neho a hlavu som mu položil na hruď. ,,Unavený??" spýtal sa ma Oliver a pritom ma hladil po vlasoch. ,,Len trochu." Odpovedal som mu a pritom som sa ešte viac zavŕtal do je náručia. Počúval som jeho tlkot srdca a pomaly sa mi začali zatvárať oči. Vnímal som ako nás oboch prikryl a potom som upadol do hlbokého spánku.

Oznam

13. října 2012 v 14:13 | Lenča
Ahoj!

Určite ste si všimli, že už nejakú dobu sem nič nepribudlo. Vlastne o tom je tento článok.

Ako všetci viete, žačala škola a tak toho s Alexom máme veľa. A hlavne on. Snažíme sa písať vždy keď nám zostane trochu času ale veľa ho nie je. Tak sa prosím nehnevajte a majte s nami trpezlivosť.

S pozdravom Lenča. Usmívající se

Kam dál

Reklama