Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Internátna láska časť 3

14. dubna 2012 v 15:03 | Lenka |  Práca môjho dvojčaťa
Zbalil som si posledné veci , keď v tom niekto zaklopal na dvere. Prešiel som k dverám a otvoril ich. Stál v nich vysoký chalan. Mohol mať tak do devätnásť rokov. ,,Ahoj. Prišiel som za Chrisom,. Je tu?" pozdravil ma. ,,Áno je tu. Poď ďalej. Ja som jeho spolubývajúci Mat." odpovedal som a podal mu ruku. ,,Rád ta spoznávam. Ja som Gabriel." Potriasli sme si rukou a trochu som odstúpil aby mohol prejsť. Išiel rovno k Chrisovej posteli. Posadil sa a bez slova objal a pobozkal Chrisa. Pocítil som ako ma pri srdci pichlo. Hádam to nebola žiarlivosť. ,,Chcete niečo?? Idem do bufetu." Spýtal som sa. ,,Keby si bol taký dobrý a priniesol nám dvom Sprite. Bol by som ti vďačný." Odpovedal mi Chris. ,,Žiadny problém." Vzal som si peňaženku, kľúče, mobil, bundu a zatvoril za sebou dvere.


Bol som tak rád, že je pri mne Gabriel. Objal som ho a pobozkal. Chcel som bozk predĺžiť ale on sa odtiahol. ,,Chýbal si mi. Ako si sa mal?" spýtal som sa a pohladil ho po tvári. On sa len usmial. Ale videl som mu v očiach niečo iné ako lásku. Bol to smútok a ešte niečo ale to neviem nazvať. ,, Deje sa niečo?" spýtal som sa ho so strachom. Chytil mi ruky ,,Musím ti niečo povedať." Povedal mi ale vyhýbal sa mojim očiam. Zhlboka sa nadýchol,, Musíme sa rozísť." Povedal mi. Najskôr mi tie slová nedávali význam ale po chvíli mi už tiekli slzy po lícach. ,,Prečo?" spýtal som sa ho. Pohladil ma po tvári a pri tom mi utrel slzu, ktorá mi stekala po líci. ,,Pred nejakým časom som spoznal jedného chalana. Hneď mi padol do oka. Pár krát sme sa stretli a ja... myslím si, že som sa do neho zamiloval." ,,Ako dlho sa s ním stretávaš?" opýtal som sa ho s pochybnosťami. ,,Už je to pol roka." ,,Ľúbil si ma niekedy?" bál som sa odpovede. Vtiahol do seba vzduch a ja som vedel čo to znamená. Ľahko sa dokázal rozčúliť aj nad maličkosťami. A táto otázka patrila medzi ne. ,,Ako sa dokážeš po tom všetkom čo som ti dal spýtať takú hlúposť. Miloval som ta." Odpovedal mi so zvýšením hlasom.
Práve som platil keď som pocítil zlý pocit, ktorý sa týkal Chrisa. Vzal som si pitie a bol som na odchode. Keď ma zastavili spolužiaci. ,,Ahoj čo tu ešte robíš?" spýtal sa ma jeden z nich. ,,Ahoj. Čakám na rodičov kým prídu." Odpovedal som na otázku. ,,Aha. No vidím, že sa ponáhľaš. Asi máš na izbe spoločnosť. Tak ta necháme ísť. Zatiaľ sa maj." Rozlúčil som sa a rýchlejším krokom som sa vydal späť do izby.
Začal byť viac a viac rozčúlený. ,,Znamenalo pre teba niečo naše spoločne milovanie? Alebo aj to si predstieral?" musel som sa to spýtať. Pomaly som sa postavil a prešiel k písaciemu stolu aby nevidel ako plačem. ,,Pamätáš si čo som ti povedal keď sme sa prvý krát milovali?" podišiel ku mne, chytil ma za predloktie a otočil ma aby som mu mohol pozerať do očí. To čo mi povedal si budem pamätať navždy. ,,Áno pamätám. Bol som tvoj prvý, s ktorým s spal." Povedal som a sklopil som oči. ,,Ale poviem ti jedno. V posteli som s ním zažil viacej a krajších vecí ako s tebou. On sa totiž nebál experimentovať ako ty." Keď to dopovedal cítil som ako sa bolesť a smútok mení na nenávisť. Vytrhol som sa mu a začal som ho udierať päsťami do hrudi. ,,Ako si mohol?? Ja som ta miloval." Kričal som po ňom a nepresával som udierať. ,, Prišiel niekto lepší ak si ty. Tak som využil šancu, ktorá sa mi naskytla." Povedal to tak chladne až som sa čudoval či to nie je len kus ľadu. ,,Nenávidím ta. Zmizni mi zo života. Počuješ??" udrel som ho na miesto, na ktoré je moc citliví. Zahnal sa na mňa. Udrel ma chrbtom ruky a ja som spadol na posteľ. V tom momente ako sa ma dotkol sa otvorili dvere.
To čo som videl keď som otvoril dvere naštartovalo moje pocity ku Chrisovi. Okamžite som pustil pitie na zem a išiel som za Gabrielom. ,,Ako sa opovažuješ udrieť ho??" zakričal som po ňom a pristúpil som ku Chrisovi ležiacemu na posteli. Položil som svoju ruku na jeho rameno a on sa mykol. ,,Neboj to som len ja zlato." Povedal som a keď sa obrátil videl som ako mu tečie z pery krv. To ma naštvalo ešte viac. Postavil som sa tvárou ku Gabrielovi a z celej sily som mu jednu vrazil. Po tom údere spadol na zem. Kým ležal chytil som ho za krk a spolu s ním som vyšiel z izby a išli sme na vrátnicu kde som ho nahlásil ako ohrozoval a nakoniec udrel jedného študenta. ,,Nech ta tu už nikdy nestretnem inak prisahám, že nedopadneš práve najlepšie. Keď sa za ním zatvorili dvere, utekal som späť za Chrisom. Nechcel som aby bol teraz sám. Našiel som ho tak ako som ho tam nechal. Opatrne som pristúpil k posteli. ,Zlato si v poriadku?" ja viem, že to nebola dobrá otázka ale aspoň na ňu reagoval. Pomaly sa posadil na posteľ a ja vedľa neho. Nemusel som nič hovoriť a on sa mi a hodil sa mi do náručia. Ja som ho pevne objal. ,,Chris, ja viem, že to bude znieť hlúpo po tom čo sa teraz stalo, ale nechcel by si ísť so mnou na víkend k nám? Nechcem aby si tu zostal sám. Budem moc rád, keď pôjdeš." Povedal som a hladil som ho po chrbte. Odtiahol sa odo mňa len na toľko aby mi videl do očí. ,,Ďakujem ti Mat. vážim si toho. Budem rád ak budem môcť byť s tebou cez víkend." Povedal mi a usmial sa. Pri tom sa mu na tvári objavil bolestivý výraz. Z pery mu začala tiecť krv. Postavil som a jeho chytil za ruku. ,,Poď so mnou do kúpeľne. Pozrieme sa na to." A ťahal som ho smerom do kúpeľne. Tam som si ho posadil k pultu pri umývadle. Vzal som vreckovku a namočil ju a poutieral som mu tu zaschnutú krv z tváre. Pri tom som sa na neho stále usmieval. Chytil moju ruku, v ktorej som držal servítok a pritiahol si ma bližšie k sebe.
Nedokázal som sa ovládnuť. Pritiahol som si ho bližšie a pevne objal. Matt bol teraz jediný, ktorý mi dokázal pomôcť či fyzicky alebo psychicky. Som veľmi rád, že s nim môžem isť na víkend k nemu. ,,Tvoji rodičia dovolia, aby som bol cez víkend u teba?? Nechcem byt na obtiaž."
Povedal som mu. Odtiahol sa odo mňa aby sme si mohli pozerať z očí do očí. ,, Ty mi nikdy nebudeš na obtiaž." A pobozkal ma. Nebol to letmý krátky bozk, práve naopak. Ten bozk bol dlhý a plný vášne. Sykol som bolesťou ale po chvíli to už nebolelo. Pristihol som sa, ako mu nohy omotávam okolo bokov a ruky okolo krku. Jeho ruky putovali po mojom chrbte až k môjmu zadku. Ten chytil do rúk, nadvihol ma a pritlačil si ma k sebe. Stále sa bozkávajúc ma preniesol do našej izby a položil na moju posteľ. Položil ma na chrbát a on na mňa. Rukami som mu blúdil po chrbte, rukách a niekoľko krát som zablúdil aj k jeho zadočku. Odtiahol som sa od neho aby sme sa mohli obaja nadýchnuť ,, Nemal by som si zbaliť nejaké veci? A koľko je hodín, musí byť deväť preč." On ako na protest zakňučal. Bol rozkošní. Pozreli sme sa na hodiny. Bolo pol desiatej a jeho rodičia tu ešte neboli. ,,Mal by si im zavolať, či sa im niečo nestalo." On len kývol. Pustil som ho aby mohol isť pre telefón. Hneď mi začalo chýbať jeho objatie. Ľahol som si na posteľ a pozeral ako sa pohybuje. Vytiahol mobil z bundy a znova si ku mne ľahol. Neodolal som a hlavu som si položil na jeho hruď. On sa zasmial a pobozkal ma na temeno hlavy. Vytočil číslo svojich rodičov a priložil si ho k uchu. Voľnou rukou ma hladil po celej dĺžke ruky. Jeho hladkanie ma upokojovalo. ,,Ahoj mami, kde ste??" na ústach sa mu vždy objavil malý náznak úsmevu keď volal so svojou rodinou. ,,Aha. Takže za pol hodiny ste tu??? A ešte niečo. Mohol by u nás byť na víkend Christopher? Prosím." Pri tom slove urobil tu jeho grimasu, ktorú mám tak moc rád.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama