Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Don´t wake me časť tretia

19. května 2012 v 22:00 | Lenka |  Práca môjho dvojčaťa
Don´t wake me

Chvíľu sme tam len stáli a hľadeli na seba keď v tom si ma Urian pritiahol bližšie k telu a začal ma pomaly ale zato vášnivo bozkávať. Ja som nezaostával a opätoval mu bozky aj dotyky. Rukami mi blúdil po tele ale nie ako minulú noc ale akoby si chcel zapamätať každý kúsok môjho tela ako by to malo byť naposledy čo sme spolu. Len dúfam, že to naposledy nebude. Neprežil by som keby sme sa už nevideli. Viem, že potom by už nebolo nič ako predtým. Odstúpil som od neho a sklopil zrak. ,,Deje sa niečo?? Ublížil som ti?" spýtal sa ma a zdvihol mi hlavu aby sa mi mohol dívať do očí. ,,Ja len... povedz mi, že to nie je len krátkodobý úlet ale že je to na dlhšiu dobu. Prosím. Už by som nedokázal žiť bez teba. Viem, že je to hlúpe ale milujem ta Urian." Povedal som mu so slzami v očiach. On ma len k sebe pritiahol a prudko pobozkal. ,, Ty si posledná osoba, ktorú by som dokázal opustiť. Chcem byť s tebou čo najdlhšie sa to dá, ale musím si utriediť myšlienky a city, ktoré k tebe prechovávam. Rozumieš??" odpovedal mi a ja som cítil, že vraví pravdu.
O pol hodinu sme už obaja sedeli v mojom aute a smerovali sme na súkromné letisko. Cestou sme ani jeden neprehovorili. Zastavil som kúsok od hangáru, kde bolo lietadlo pre Uriana. Prvý vystúpil z auta Urian a ja hneď za ním. Stretli sme sa pri kufri auta a bez varovania sa na mňa vrhol. Zajal moje pery v náruživom bozku a rukami sa presunul na môj zadok, ktorý chytil do rúk a tým ma posadil na auto. Ruky aj nohy som mu omotal okolo tela a pritiahol som si ho najtesnejšie k sebe. ,,Za tridsať minút odlietame." Zaznel z hangára mužský hlas. Odtiahol som sa len aby som sa mu mohol pozrieť do tváre. Mal v nej výraz, ktorý vraví za všetko. Nechcel odo mňa odísť tak ako ja som nechcel aby odišiel on. ,,Kiežby si mohol ísť so mnou. Tu cestu by som znášal omnoho lepšie. Prisahám, že ta raz vezmem do Talianska za mojimi rodičmi. Sľubujem, že to nebude dlhšie ako štyri týždne. Hneď ako pristanem ti zavolám." Povedal mi a znova ma začal bozkávať. Ale tentokrát pomalšie. ,,Už by si mal nastúpiť do lietadla. Nechcem ta zdržiavať." Povedal som mu medzi bozkami. Prestal ma bozkávať a silno ma objal.


Opätoval som mu objatie a vdychoval som jeho opojnú vôňu. ,,Ja viem ale nedokážem od teba odísť. Budeš mi moc chýbať." Pošepkal mi do ucha a vtisol mi ľahký bozk na čelo. Zoskočil som z kufra auta aby si mohol vytiahnuť batožinu. Nemal toho veľa. Pomohol som mu to odniesť do lietadla a tam sme sa aj rozlúčili. Naposledy ma dlho pobozkal a objal.
Ešte chvíľu som zostal na letisku a pozoroval ako odlieta. Cesta domov netrvala dlho. Keď som prišiel domov kľúče som položil na poličku, vyzliekol som sa a ľahol som si do postele. Hneď ako som sa dotkol vankúša upadol som do hlbokého spánku. Keď som sa prebudil, zistil som, že nie som vo svojom byte ale niekde.... je to nemocnica?? ,,Blaylock počuješ ma??" počul som mamin hlas ale keď som sa chcel otočiť hlavu za ňou nemohol som. ,,Zostaň kľudne za chvíľu príde lekár." Ozvala sa znova mama. Nakoniec som vzdal a nehybne som ležal na posteli. ,,Čo sa stalo??" spýtal som sa a očami som sa snažil na niekoho pozrieť. Uvidel som tvár, ktorú som chcel vidieť zo všetkých najviac. ,,Urian." Načiahol som za nim ruku. ,,Nevolá sa Urian. Mal si nehodu na motorke a Oliver ta sem priniesol. Vraj ti zlyhali brzdy a ty si vletel do cesty autu na križovatke. Nechcel volať sanitku pretože by nemusela prísť včas." Znova sa ozvala mama. Pozrel som sa na Olivera ,,Prepáč, s niekým som si ta zmýlil." Povedal som ospravedlňujúco. ,,To je v poriadku. Som rád, že si sa prebral." dopovedal a usmial sa na mňa. Mal ten istý úsmev ako Urian... ,,Počkať koľko som bol v kóme?" ,,Štyri mesiace." Odpovedal mi Oliver. Čo keď sa mi to s Urianom len snívalo? Konečne prišiel doktor aj s dvoma sestričkami. Začali ma vyšetrovať. ,,Cítite toto??" spýtal sa ma doktor keď stál pri mojich nohách. Pozeral som ako perom prechádza mi po nohách ale nič som necítil. Len som zakýval hlavou na znak nesúhlasu pretože som nedokázal prehovoriť. Doktor si len vzdychol ,,Myslel som si to. Ste ochrnutý od pásu dolu. Našťastie miecha nie je trvale porušená. Hneď ako to pôjde pošlem vás na rehabilitáciu tuto k Oliverovi. On je najlepší v tomto odbore." Doktor dokončil kontrolu a odišiel. Oliver, moja mama a ja sme sa dohodli na najbližšej rehabilitácií. ,,Tak dobre. Začneme budúci týždeň." Povedal Oliver a ešte chvíľu tu s nami bol ale potom už musel odisť. ,,Ako sa cítiš?" spýtala sa mama a chytila ma za ruku. ,,Celkom dobre, len som unavený." Odpovedal som jej a zavrel na chvíľu oči. ,,Nechám ta odpočívať, zajtra prídem. Mám ta rada." Postavila sa a pobozkala ma na čelo ako to mala vo zvyku keď som bol malý. ,,Ďakujem." Povedal som a pozoroval ako odchádza.
Ten týždeň ubehol rýchlo. Každý deň ma navštevovala mama a aj Oliver. Za tu krátku dobu sme sa celkom spriatelili. Zistili sme, že máme radi rovnaké veci napríklad, že počúvame Skillet alebo, že naše obľúbené jedlo je pizza. Rozprávali sme sa o filmoch o tom čo najradšej robíme vo voľnom čase. ,,Ak by ta niečo bolelo povedz." Povedal a usmial sa na mňa. Ja som dokázal len prikývnuť. ,, A čo ty a baby??" spýtal som sa po chvíli. On sa odvrátil. ,,Prepáč ak som sa ta dotkol." Ospravedlnil som sa a snažil sa posadiť ale moc mi to nešlo. ,,Neospravedlňuj sa. Ja totiž nie som na dievčatá, som gay. Ak ti to vadí, požiadaj o niekoho s kým by si cvičil miesto mňa." Už sa chcel postaviť ale ja som ho chytil za ruku a stiahol k sebe. Výsledkom bolo, že sme obaja ležali na zemi tesne u seba. Načiahol som sa kúsok k nemu a pobozkal som ho. Čakal som, že sa odtiahne ale práve naopak. Opätoval mi bozky a hladil ma po chrbte. Jeho pery boli mäkké ako Urianové ale neboli také hebké. Boli jedinečné. Naše jazyky tancovali zakázané tance. Rukami som mu blúdil po tele a párkrát som chytil zadok. Vždy mi pri tom zavzdychal na pery. Oliver sa odtiahol ,,Mali by sme pokračovať v cvičení." hneď ako to dopovedal znova som si ho pritiahol k sebe a jeho pery som zajal vo vášnivom bozku. A jeho boky som si pritlačil čo najtesnejšie na rozkrok. On ako naschvál sa začal pohybovať. Tento krát unikol slastný ston z mojich úst. Odtiahol som sa ,,Máš pravdu. Pokračujme." Povedal som a zakryl si rukami rozkrok. On sa zasmial a odtiahol mi ruky. Obaja sme mali napuchnuté pery od bozkávania. Rukou mi prešiel cez vydutinu n mojich teplákoch. Znova som zavzdychal. Naklonil sa na do mňa a pobozkal ma. cítil som ako mi ich sťahuje dolu. ,,Čo keď niekto príde??" spýtal som sa. ,,Nepríde. Toto je moja miestnosť a zamkol som dvere." Prehovoril a ďalej mi ich sťahoval. Z pod teplákov vyskočila už ako kameň tvrdá erekcia. Oliver neváhal a vzal ju do ruky a začal s ňou pohybovať po celej dĺžke erekcie. Sklonil sa k mojim perám a začal ma bozkávať a pritom neprestával pohybovať rukou. Ja som mu ruky omotal okolo krku a viac som si ho pritiahol k sebe. Odtiahol sa len natoľko aby ma mohol bozkávať na krk a smeroval nižšie a nižšie až sa dostal k môjmu rozkroku. Lišiacky sa usmial a vzal môj penis do úst. Boky mi automaticky vyrazili proti jeho ústam. On sa tlmene zasmial a začal ma sať, lízať. Jazykom behal po celej dĺžke penisu a krúžil ním okolo špičky. Niekoľko krát jazykom obkrúžil žaluď a ja som cítil, že to dlho nevydržím. ,,Prestaň prosím. Už to nevydržím." Povedal som mu medzi vzdychmi. On miesto toho aby prestal zrýchlil cmúľanie. Cítil som ako mi v penise pulzuje. Musel to cítiť aj on pretože začal znova pohybovať rukou. To už som nevydržal a vyvrcholil som mu do úst. On len prehĺtal a ďalej ma sal akoby chcel ešte. Po chvíľke som si ho pritiahol k tvári a zotrel mu palcom kvapku semena, ktorú mal na brade. On vzal môj palec do úst a olizol ho a vtisol mi letmý bozk na pery. ,,Pre dnešok stačilo. Nesmieme to preháňať." Povedal a pomohol mi obliecť tepláky a posadiť na vozík. Posledný krát ma pobozkal a vrátili sme sa do mojej izby kde čakala moja mama. ,,Ahoj. Aká bola rehabilitácia??" spýtala sa s veľkým úsmevom na tvári. ,,Dobrý deň. " pozdravil ju Oliver. ,,Bola super. Oliver mi ukázal zopár cvikov, ktoré môžem robiť aj v posteli." Odpovedal som jej a prišiel som k nej aby sme sa mohli objať. ,,*Rád som vás znova videl pani O´Nealová, musím ísť, čaká na mňa ďalší pacient. Blay ty cvič tie cviky, ktoré som ti ukázal a zajtra si to zopakujeme. Dovidenia." Rozlúčili sme sa s ním a my s mamou sme sa ešte rozprávali. Veľmi sa teším na zajtrajšok keď znova uvidím Olivera.
Týždne plynuli ako voda. Už ma pustili z nemocnice domov. Vďaka Oliverovi som mal znova cit v nohách. Ale ešte chodiť som nemohol. Sem tam , keď nám mama nevidela s Oliverom sme si navzájom ukradli zopár bozkov. Dnes ma čakala vírivka. Ako vždy aj dnes pre mňa Oliver prišiel. ,,Ahoj zlato." Pozdravil ma a pobozkal ma. ,,Ahoj." Pozdravil som ho s úsmevom. ,,Tak čo? Pripravený??" spýtal sa ja som len kývol. Keď sme prišli do miestnosti kde bola vírivka počul som ako Oliver zamyká dvere. Mne sa hneď na tvári vykúzlil široký úsmev. Obišiel ma a zapol vírivku. Ja som si vyzliekol tričko ale tepláky si ešte nedokážem vyzliecť. ,,Myslím, že budem potrebovať menšiu pomoc s teplákmi." Videl som mu na tvári ten známi výraz potešenia. Pristúpil ku mne a ja som sa nadvihol na rukách aby mi mohol stiahnúť tepláky aj so spodným prádlom. Hneď sa dostala na svet ako kameň tvrdá erekcia. Oliver sa na mňa pozrel prekvapeným pohľadom. ,,Nepozeraj tak na mňa. To so mnou robíš ty." Odpovedal som mu na ten jeho výraz a zasmial som sa. Keď som bol už celkom nahý Oliver mi pomohol do vírivky. Voda bola príjemná. Všade okolo mňa to bublalo. Oliver sa postavil za mňa a ruky mi položil na plecia. Zaklonil som hlavu ,,Čo keby si si vliezol do tej vírivky za mnou?? Miesta je tu dosť. Prosím." Povedal som mu tesne pri perách a následne som ho pobozkal. On sa len usmial ,, Nenávidím ten tvoj pohlaď šteňaťa. " povedal a začal zo seba strhávať veci a ja som ho pri tom pozoroval. Keď zo seba všetko strhal vliezol za mnou. Posadil sa na druhú stranu oproti mne, chytil mi jednu nohu a začal ju masírovať. Ja som sa oprel, uvoľnil a zatvoril som oči. Úplne som sa uvoľnil začal som sa pomaly ponárať do vody. Keď som bol celý pod vodou zacítil som Oliverovu ruku za mojou hlavou. Vytiahol ma nad hladinu. ,,Si v poriadku??" spýtal sa celý vyľakaný. Kľačal medzi mojimi nohami a ja som cítil jeho tvrdý penis. Pritiahol som si ho ešte bližšie až sme sa dotýkali a pobozkal som ho. ,,Teraz už áno." ,,Toto nie je moc dobré." Povedal a pritom namáhavo dýchal. ,,Prečo??" spýtal som sa ho. ,,Pretože túžim byť v tebe Blaylock. A čím bližšie a častejšie som pri tebe tým je to ťažšie ovládnuť to nutkanie." Dopovedal to a hlavu si položil na moje plece. ,,Nie si sám, kto túži aby si bol vo mne." Pozrel sa na mňa prekvapeným výrazom. ,,Áno, aj ja túžim aby si bol vo mne." Usmial som sa na neho a pod vodou som chytil do rúk jeho erekciu. Z úst mu unikol hlasitý ston. ,,Si si istý, že to chceš? Môžem ti ublížiť a to ja nechcem....." nedovolil som mu dokončiť vetu pretože som mu pery zajal vo vášnivom bozku. ,,Keby som si nebol istý, tak ti tu teraz nehovorím, že ta chcem mať v sebe. A s viem, že by si mi neublížil naschvál." Povedal som mu a rukou som začal rýchlejšie pohybovať. ,,Tak dobre. Ale varoval som ta." ,,Beriem na vedomie." Chytil ma za boky a trochu ma posunul nižšie. Jedna jeho ruka zmizla pod vodou. Ucítil som ako sa jeden jeho prst snaží dostať do môjho tela. ,,Uvoľni sa. Nebude to tak moc bolieť." Pošepkal mi Oliver a ja som ho poslúchol. Pozeral som sa do jeho očí a fungovalo to. Chvíľu ním pohyboval von a dnu a potom ho pomaly vytiahol. Kľakol si tak aby sme sa dotýkali rozkrokmi. Chytil svoj penis do ruky a ja som ho ucítil na otvore do môjho tela, stále sa na mňa pozeral a pomaly pritláčal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama