Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Aishiteru časť prvá

9. června 2012 v 11:42 | Lenka |  Práca môjho dvojčaťa
Aishiteru
Niektorý ľudia sú po rozchode s milovaným človekom smutný, bez nálady a chce zomrieť pretože bez nej nevie žiť. Ale ja taký nie som. Rozišiel som sa predvčerom s mojou priateľkou a teraz sedí predo mnou na prednáške z Ekonomiky. Vraj sa stretla s niekým na koncerte a zamilovala sa do neho. Neviem prečo ale som vlastné rád, že mi dala kopačky. Už som nemusel ďalej predstierať, že ju milujem. A k tomu sa prednedávnom odsťahoval z nášho spoločného bytu môj najlepší kamarát na druhý koniec Japonska. Z premýšľania ma vytrhol prijemný mužský hlas. ,,Je tu voľné mesto?" otočil som sa, že mu odpoviem ale keď som sa na neho pozrel zamrzol som. Bol krásny. Stál tam predo mnou a čakal na odpoveď. Samozrejme stále som nedokázal prehovoriť tak som len pokývol a znova sa sústredil na výklad profesora. ,,Ja som Takumi Kato." Podal mi ruku a usmial sa. ,,Ja som Nobu Tanaka. Moc rád ťa spoznávam. Si tu nový však?? Ešte som ta tu nevidel." Prijal som jeho ruku a nemohol som odtrhnúť oči od jeho pier. ,,Áno. Pred týždňom som sa prisťahoval. Zatiaľ to tu moc nepoznám a hľadám niekoho kto by mi to tu poukazoval. Nevieš o niekom?" ,,Ja by som ti to tu rád ukázal, ak nemáš nič proti. A prepáč, že tak na teba takto pozerám ale si krásny. A nie som gay. Aspoň myslím." Pri tej poslednej vete som sa zasmial. ,,Z toho si nič nerob. Takto reagujú na mňa všetci, ktorí ma prvý krát vidia. Budem veľmi rád. Arigato." Posledný krát som sa na neho pozrel a obaja sme počúvali zvyšok prednášky. Keď skončila všetci odchádzali ja a Takumi sme išli medzi poslednými medzi ktorými bola aj moja bývala priateľka Rin. Usmiala sa na mňa tým známym smutným úsmevom. Otočil som sa smerom k Takumimu ,,Kam chce ísť teraz? Ukáž mi rozvrh." Povedal som s úsmevom na tvári. On mi ten úsmev oplatil a podal mi rozvrh, ktorý som hneď začal študovať. ,,Waw. Máme skoro rovnaký rozvrh okrem dvoch hodín." Povedal som mu a vrátil mu rozvrh. Teraz sme mali obaja dve hodiny voľno, tak sme išli do mojej obľúbenej kaviarne. ,,Ty si sa sem prisťahoval alebo si len zmenil školu?" spýtal som sa ho a podával som mu jedálny lístok. ,, S rodičmi sme sa prisťahovali z Osaki. Zháňam si vlastný byt blízko školy. Nevieš o niečom?" ,,To je náhoda. Ja hľadám spolubývajúceho. Môj kamarát, s ktorým som býval sa odsťahoval na Sever Japonska. Mám byt tridsať minút od školy. Ak chceš, môžeš si ísť prezrieť byť a prípadne sa do neho v priebehu dní nasťahovať." Pozoroval som ako sa mu radosťou rozžiarila tvár. ,,To je skvelé. Budem veľmi rád." Prišiel čašník a objednali sme si. počas toho ako sme čakali na pitie sme sa rozprávali o škole, o tom čo vo voľnom čase robíme. ,,Vážne počúvaš Skillet? A to som si myslel, že len ja som taký podivín." Takumi sa zasmial. ,,No s mojim spolubývajúcim sme to počúvali. Som rád, že máme spoločný štýl hudby."


Dopili sme naše nápoje a vyrazili sme do Nobuovho bytu. Mal pravdu, netrvalo dlho a boli sme v byte. ,,Nie je to moc veľké ale snáď ti to bude vyhovovať. Nájom na budúci mesiac je už zaplatený tak potom sa dohodneme na cene keď nemáš ešte prácu." odpovedal mi Nobu. ,,Peniaze nie sú problém. Mám dosť peňazí. A našiel som si prácu v jednom kníhkupectve v meste." povedal som a obzeral som si byt. Boli tu dve dosť priestranné izby, obývačka bola spojená s kuchyňou. ,,Na to, že tu bývali dvaja muži je to tu pekne zariadené." zasmial som sa a pristúpil som k Nobuovi, ktorý bol opretý o kuchynskú linku. Postavil som sa mu medzi nohy, oboma rukami som mu chytil tvár a na pery som mu vtisol bozk. Pery mal hebké a mäkké. pomaly som ho začal bozkávať a jednu ruku som mu položil na bok. bál som sa, že ma od seba odtiahne ale opätoval mi bozky a začal ma hladiť po ruke. Neviem ako dlho sme tam stáli a bozkávali sa ale keď som okom pozrel na hodiny a uvedomil si, že za štyridsaťpäť minút nám začína ďalšia prednáška. ,,Mali by sme sa vrátiť do školy aby sme stihli prednášku." Odtiahol som sa a vzal si zo zeme svoje veci. Nobu tam ešte stál a neprítomne sa pozeral pred seba. Stál som už pri dverách keď som sa otočil a on stále hľadel pred seba. ,,Nobu ideš už?" zakričal som na neho. On zažmurkal a pár krát zavrtel hlavou. ,,Prepáč, vravel si niečo?" pýtal sa ma trel oči. ,Áno vravel. Mali by sme vyraziť ak chceme stihnúť prednášku." Zopakoval som mu to. On sa pozrel na hodinky, ktoré mal na ruke ,,To je už toľko? Mali by sme si pohnúť." Povedal prekvapeným výrazom, vzal si veci a obaja sme vyšli z bytu na ulicu. Cestou späť do školy sme ani jeden neprehovorili. Moc ma trápilo čo sa stalo v byte. Nemal som ho pobozkať. Boh vie, čo si teraz o mne myslí. Mňa tento deň čakala posledná prednáška a to s Nobuom. Sadli sme si do poslednej rady. Kým som si sadol, všimol som si na Nobuovej tvári smútok keď sa pozrel na bozkávajúcu dvojicu pred nami. ,,Deje sa niečo?" pozrel sa prekvapene na mňa. ,,Nie. Prečo?" ,,Pretože keď si sa pozrel na tu dvojicu objavil sa ti na tvári smútok." ,,To dievča je moja bývalá a ten chalan je jej nový priateľ." ,,To ma mrzí." Chcel som sa ho dotknúť ale po tom čo sa stalo by to nebolo vhodné. ,,Nemá ťa čo mrzieť. Už dlhší čas to medzi nami škrípalo a ona to ukončila." To bolo posledné čo povedal, pretože do prednáškovej sály vstúpil profesor.

Všetci sme ho zborovo pozdravili a znova si posadali na svoje miesta a otvorili si zošity a čakali kedy začne profesor vysvetľovať nové učivo. Takumi si vytrhol kúsok papiera a začal naň niečo písať. Po chvíľke sa vystrel a podal mi ten papier kde bolo úhľadným písmom napísané ,,Nobu. To čo sa stalo v tvojom byte ma moc mrzí. Ale od prvej chvíle ako som ťa uvidel zapáčil si sa mi. To, že som gay som ti chcel povedať až keď sa dobre spoznáme ale ž si to asi zistil. Ak nechceš aby som býval s tebou, akceptujem to. Nechcel by som ťa stratiť. Prosím odpusť mi ak môžeš." Musel som si to prečítať znova aby som bol schopný odpísať mu. ,,Milí Takumi. Nemá ta čo mrzieť. Pokiaľ viem tak som ti bozky opätoval. Aj ty si sa mi zapáčil. Stále nemôžem uveriť, že vedľa mňa sedí taký pekný mladý muž. A čo sa týka toho, že si gay, to mi neprekáža. Vždy som chcel zistiť aké to je bozkávať sa s mužom. Páčilo sa mi to. A tá ponuka aby sme spolu bývali stále platí. Ani ja ťa nechcem stratiť." Podal som mu papier s úsmevom na tvári a pozoroval som ho ako si to číta. Po chvíli sa ku mne otočil ,,Nobu ja...." nestihol nič povedať pretože som mu položil prst na ústa. ,,Teraz nie, povieš mi to keď budeme sami. Dobre?" on len kývol a ja som ho chytil pod stolom za ruku. On ju stisol a nič nepovedal. Po prednáške som mu poukazoval školu a okolie. Ku mne do bytu sme prišli okolo 6 večer. ,,Dáš si niečo a pitie alebo na jedenie?" spýtal som sa ho keď sme vošli do bytu a odložil som si veci. ,, Áno. Prosím si vodu. Ďakujem." ,,Cíť sa ako doma." Odpovedal som mu a šiel nám obom zobrať niečo na pitie. Vrátil som sa za ním, sadol som si vedľa neho na gauč a podal mu pohár s vodou. Milo sa na mňa usmial a odpil si z neho. Nejakú chvíľu sme sa rozprávali keď v tom som sa k nemu nahol a začal ho bozkávať. On mi bozky opätoval a začal ma hladiť po ramenách. Opatrne som tlačil aby si ľahol a pritom som ho neprestával bozkávať. Ľahol som si mu medzi nohy a začal ho hladiť po stehnách. Keď som sa vracal od kolena smerom hore, rukou som mu prešiel po vnútornej strane stehna. Cítil som ako stuhol. ,,Nie!" v tom istom okamihu ma od seba odstrčil a vyskočil na rovné nohy. ,,Ja... ja už musím ísť. Tak zajtra v škole. Ahoj." Vykoktal zo seba, vzal si veci a rýchlo vyšiel z bytu. Ešte hodnú chvíľu som sedel na gauči, pozeral pred seba a rozmýšľal čo sa stalo. Možno som išiel na neho príliš rýchlo. Ale čo keď ja sa pri ňom neviem ovládať. A to ho poznám len zopár hodín. Čo sa to so mnou deje?? Že by sa m začali páčiť chlapci?? Ale mne sa okrem Takumiho nikto iný nepáči.

Už ubehol týždeň od toho čo sa stalo v Nobuovom byte. Odvtedy sme sa nevideli. Poprosil som ho aby mi posielal poznámky keď budem chýbať a on to urobil. Takto to ďalej už nejde. Vzal som mobil a napísal Nobuovi správu. ,, Ahoj. Prepáč mi, že som ti neodpisoval na maili a ani na smsky ale nebolo mi dobre. Čo keby sme sa stretli u teba v bite okolo tretej? Chcem sa s tebou porozprávať a vysvetliť ti prečo som utiekol vtedy od teba. Chýbaš mi. Takumi." Dopísal som a stlačil som odoslať. Ani nie o dve minúty na to mi prišla od Nobua odpoveď ,,Rád sa s tebou stretnem. Bol by som rád, keby sa medzi nami veci ujasnili. Aj ty mi chýbaš." Pousmial som sa nad tou poslednou vetou. Toto mi písal na konci každého mailu alebo smsky. Vstal som z postele a išiel som do sprchy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama