Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Don´t wake me časť šiesta

12. července 2012 v 18:24 | Lenka |  Práca môjho dvojčaťa
Chcem Vás o niečo poprosiť. Komentujte naše príspevky, nech vieme, že to nerobíme zbytočne. Dopredu Vám ďakujeme.

Počkal som pokiaľ ich zo mňa nevytiahne. Postavil som sa a omotal som si uterák okolo pásu. Keď som bol u dverí zastavil ma Oliverov prekvapený výraz. ,,Kam ideš?" ,,Idem do sprchy, keď chceš ísť so mnou, tak poď." Nestihol som dopovedať vetu a už bol pri mne a tiež si omotával uterák okolo pásu. Obaja sme sa vydali do kúpeľne ruka v ruke. Keď sme boli obaja v kúpeľni zamkol som dvere. Priblížil som sa k nemu a vzal mu uterák, ktorý mal omotaný okolo pásu. Ešte pred tým ako som mu ho vzal všimol som si miernu vypuklinu medzi jeho nohami. Odložil som ich na stojan vedľa sprchy a pustil som vodu. Opatrne som do nej vliezol a Oliver ma nasledoval. Našťastie bola sprcha dosť veľká pre nás oboch a ešte tam bolo miesto. Obaja sme boli hneď mokrý. Oliver si ma pritiahol bližšie k sebe a pobozkal ma, načiahol som sa za ním po sprchový gél a špongiu. Naniesol som trochu na ňu trochu gélu a začal som Olivera umývať. Pozoroval som ako mydlové bublinky stekajú po jeho tele a pritom som mu špongiou som mu prechádzal po hrudi smerom dolu. Kľakol som si a umyl mu nohy. ,,Otoč sa." To bolo všetko čo som mu povedal. On poslúchol a otočil sa. Postupoval som smerom hore.

Zastavil som sa pri jeho zadku a obtrel som sa o neho svojim údom. Z úst mu unikol ston. Doumýval som mu chrbát a podal som mu špongiu. Pozeral sa mi do očí keď mi prechádzal špongiou cez hruď smerom k môjmu rozkroku. Vzal si do ruky môj úd a začal ňou pohybovať. Neubránil som sa a z úst mi unikali slastné stony. Oliver sa pritiahol bližšie ku mne ,,Chcem ťa cítiť v sebe. Prosím Blaylock." Pošepkal mi do ucha chrapľavým hlasom a neprestávajúc pohybovať rukou. Ja som sa zmohol len na súhlasné kývnutie. Oliver sa otočil a rukami sa zaprel o stenu sprchy. Pristúpil som k nemu a priložil som svoj penis k Oliverovmu otvoru do jeho tela. Pritlačil som a pomaly som začal do neho prenikať. Obom sa nám drali z úst stony. Keď som bol celý v ňom objal som ho a nechal ho aby si na mňa zvykol. Hladil som ho po hrudi a snažil som sa aby sa trochu uvoľnil. Začal som sa pohybovať oproti jeho telu. Najskôr pomaly a potom som zrýchľoval nárazy. Objal som rukou Oliverovu ako kameň tvrdú erekciu. Prehol sa v chrbte a tak mi umožnil vnikať do neho hlbšie. Rukou som začal pohybovať v rytme prírazov, cítil som ako mu v ňom pulzuje a o niekoľko sekúnd mi pretekalo pomedzi prsty jeho vyvrcholenie. Zaklonil hlavu a z úst mu uniklo moje meno. ,,Blaylock." To akým hlasom vyslovil moje meno urýchlilo moje vyvrcholenie. Chytil som ho za boky a posledný krát som do neho prudko narazil. Otriasal mnou silný orgazmus. ,,Oliver." Zavzdychal som Oliverovi do ucha. Nejakú chvíľu sme stáli pod tečúcou vodou v objatí ale nakoniec som z neho pomaličky vyšiel a sledoval ako mu po vnútorných stranách stehien steká moje sperma. Ešte raz sme sa umyli a vyšli sme zo sprchy. Poutierali sme sa a rýchlo sme prekĺzli do izby. Mama našťastie ešte spala. ,,Tu máš, obleč si si toto." Podal som mu tepláky a tričko, v ktorých spával, keď bol u nás. On sa na mňa usmial, pobozkal ma a vzal si veci. Sadol som si na posteľ a pozoroval som ako sa prezlieka. Sebastián mal pravdu. Schudol. Teraz mu boli vidieť rebrá a dokonca aj bedrové kosti. Potom som sa obliekol aj ja. Prišiel som k nemu pritiahol ho tesne k sebe a prudko pobozkal. ,,Od zajtra budeš poriadne jesť. Prídem každý deň pre teba a pôjdeme si dať vynikajúci obed niekde do reštaurácie a nie tie šaláty v nemocničnom bufete. A vždy po práci ta vyzdvihnem a pôjdeme na večeru. Si chudý, musíš pribrať." ,,Ja jem ale ten týždeň som mal veľa práce tak som nemal kedy jesť." Pozrel som sa na neho prísnym pohľadom. ,,Poznám ta už dosť dlho. Tým, že si mal veľa práce a nestíhal si jesť ma neoklameš. Viem, že keď ta niečo trápi tak si schopný nejesť pokiaľ sa to nevyrieši. Milujem ťa a nechcem aby si skončil v nemocnici s problémami so žalúdkom. Alebo aj horšie." ,,Vážne ma poznáš veľmi dobre. Aj ja teba milujem." Povedal mi a pritiahol si moje pery k tým svojím.
Prišli sme do kuchyne, kde mama už chytala raňajky. ,,Dobré ráno. Spali ste dobre." Spýtala sa s úsmevom. Podišiel som k nej objal ju a pobozkal. ,,Dobré ráno. Áno spali sme dobre však Oliver." Oliver ma objal zozadu a pobozkal na líce,, Áno spali sme dobre. Ďakujem za opýtanie. A čo vy?? " spýtal sa a stále ma držal. ,,Ja som spala vynikajúco. A teraz si posadajme a naraňajkujme sa." Všetci traja sme si posadali za stôl a začali sme jesť. ,,Chcel by som ťa zobrať do mesta. Chcem si tam niečo kúpiť a potrebujem aby mi niekto radil. Pôjdeš so mnou?" Prehovoril potom ako sme sa najedli do sýtosti. To čo mi povedal ma zaskočilo. Ja sám sa neviem poriadne obliecť bez toho aby som nevypadal ako hlupák a on chce aby som mu poradil čo si má kúpiť. ,,Vieš to iste??? Veď vieš, že ja na to nie som dobrý v radení s oblečením a s tým čo s tým súvisí." Odpovedal som mu a pomáhal mame s riadom. ,,Áno viem, ale toto sa bude páčiť aj tebe. A pôjdeme autom. Nechcem aby si sa moc namáhal. " podišiel ku mne a pobozkal ma. Usmial som sa na neho a schoval som schoval posledný tanier a išli sme sa prezliecť do izby. O pätnásť minút sme boli v centre mesta. Zaparkovali sme na parkovisku na námestí. Zamkli sme auto a vydali sme sa na naše malé dobrodružstvo. Prechádzali sme okolo jedného zlatníctva kam ma Oliver zatiahol. Chvíľu som bol mimo ale nakoniec som sa spamätal. Pozeral som na neho spýtavým pohľadom. ,,Pravý dôvod prečo som ťa vytiahol do mesta bol ten, že som chcel ísť práve sem. Vedel som, že ťa sem inak nedotiahnem." Odpovedal mi a ťahal ma k výkladu s manželskými obrúčkami. ,,Ahoj Jane. Ukážeš nám, čo tu máš?" zastavil sa pred výkladom kde stála mladá žena. ,,Ahoj Oliver, ak to je on?? Neklamal si, je naozaj krásny. Ahoj ja som Jane, Oliverova kamarátka." Podala mi ruku so širokým úsmevom. Ja som jej ruku prial a potriasol som s ňou. ,,Ahoj, ja som Sebastián. Moc ma teší." Naklonil som sa nad výklad a spolu s Oliverom som si prezeral s obrúčkami. Ukázal som ne jedni, ktoré sa mi zapáčili. ,,Čo tieto? Sú pekné." spýtal som sa ho. Boli strieborné s rímskymi číslicami od jedna po dvanásť. ,,Máš pravdu sú krásne. Ak chceš môžeme sa ísť pozrieť aj do iných zlatníctiev." ,,Nie! Chcem tieto a žiadne iné. Ak ti to nevadí." ,,Nevadí mi to. Mne sa páčia. Vezmeme si ich." Vyťahoval som peňaženku ale Oliver len zakrútil hlavou. ,,Ja ich zaplatím. Predsa je to darček ako pre teba tak aj pre mňa." Usmial sa na mňa a podal Jane peniaze. Keď sme boli už na odchode tak sa Oliver otočil ,,Jane veľmi pekne ti ďakujem. Potom ti poviem ako to dopadlo." ,,Nemáš za čo Oliver. Majte sa obaja pekne." Rozlúčili sme sa a odišli. Ešte sme sa zastavili u jedného Oliverovho kamaráta aby nám vyleštil prstene. ,,Zastav sa pre ne zajtra večer okolo siedmej, to už ich budem mať hotové." ." Ešte raz sa Oliver poďakoval a vyšli sme z obchodu. ,,Tak a kam teraz?" spýtal som sa keď sme kráčali dolu po ulici. ,,Čo tak ísť do parku??" bolo to naše obľúbené miesto. Chytil som ho za ruku a pomaly sme kráčali. Ani nie o desať minút sme boli namieste. Našťastie tam nikto nebol. Sadol som si na hojdačku a Oliver ma začal húpať. Po chvíľke sa mi začala točiť hlava tak som z nej zliezol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Jelikož jste navštívili blog,

klikněte zde, prosím :) 100% (87)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama