Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Ghost part 3

27. září 2012 v 17:40 | Lenka |  Práca môjho dvojčaťa
Ahojte. Tak je tu ďalšia časť poviedky. Dúfam, že sa vám bude páčiť aspoň z polovice tak ako poviedky Alexa. A keď vás môžem poprosiť zanechajte koment aby som vedela ako na vás zapôobila táto poviedka. Ďakujem.


Ghost
Sem tam som zazrel niekoľko ľudí, ktorí prišli navštíviť svojich príbuzných. Kráčal som k hrobu Beth a pritom som si obzeral okolie. Napočítal som minimálne štyri nové hroby. V niektorých boli pochovaní mladí ľudia. Čupol som si, z vrecka som si vytiahol zapaľovač a zapálil som sviečky a položil som veniec na hrob. Síce to bol zatiaľ len kopec hliny kde boli položené kvety a ostatné vence. Postavil sa a spomínal som na tie časy keď som s ňou chodil na prednášky. Zrazu som ucítil ako mi niekto položil ruku na rameno. Okamžite som stuhol. ,,Si v poriadku??" otočil som sa aby som vedel, kto sa ma to pýta. ,,Nie je dobre počúvať Thriller keď si na cintoríne. Úplne si zbledol." Povedal ten neznámi chalan so smiechom. ,,teraz už hej ale vydesil si ma." odpovedal som na jeho otázku a pritom som mu dal jeho ruku z môjho ramena. ,,Prepáč nechcel som. Ale nereagoval si keď som na teba kričal. Ty si Gabriel však? Elizabethin spolužiak z vysokej." Chvíľu som rozmýšľal odkiaľ ho poznám ale nakoniec som si spomenul ,, Ty si ten čo ju raz čakal pred školou. Ty si jej priateľ??" ,,Nie. Ja som jej starší brat Nicholas." Predstavil sa mi a podal mi ruku, ktorú som rád prijal. ,,Teší ma." potriasli sme si rukou. ,,Vlastne som toho moc nevedel o tvojej sestre, ale mal som ju rád." Povedal som po chvíľke ticha. ,,Ak chceš môžem ti o nej povedať viacej. Skočíme si na pohárik a tam sa môžeš na ňu pýtať. Čo ty na to?" pozrel sa na mňa a na tvári mal úsmev. ,,To by som rád ale je neskoro a som unavený. Nenecháme to na inokedy??" nechcem aby to vyznelo zle ale chcel som sa dostať čo najrýchlejšie domov. ,,Tak dobre. Ale dovoľ mi aby som ta aspoň odviezol domov. Ako si povedal, je neskoro a Boh vie aký psychopati pobiehajú po vonku." Len som prikývol a nasledoval som ho von z cintorína k jeho autu. Cítil som, že s ním sa mi nič nestane, že som v bezpečí. Nasadli sme do auta a ja som mu povedal názov ulice a číslo domu kde bývam. Cestou sme sa rozprávali o škole, práci ale sem tam sme spomenuli aj Elizabeth. Ani som sa nenazdal a zaparkoval pred mojim domom. ,,Moc pekne ti ďakujem Nick. Tak zase niekedy. Dobrú noc." Odopol som si bezpečnostný pás a chcel vystúpiť keď ma v tom Nick chytil za ruku. ,,Počkaj. Čo robíš zajtra večer?" spýtal sa ma a pustil mi ruku. Chvíľu som rozmýšľal ale nakoniec som mu odpovedal ,,Zajtra večer mám prednášku ale končíme o ôsmej večer, tak čo keby si pre mňa prišiel a počkal ma pred univerzitou? Čo ty na to??" Nicková tvár sa rozžiarila. Bolo vidieť, že ho to potešilo. ,,Budem moc rád. Dobrú noc Gabriel." Rozlúčili sme sa a ja som mu zakýval a išiel domov. Vošiel som do bytu, kľúče som položil na stolík a pustil odkazovač a počúval odkazy. Tri boli z práce ale ten posledný bol od Alana. Keď som si ho vypočul tak ma zamrazilo v kostiach.


Vzal som si mobil, kľúče a utekal som k Alanovi. Našťastie som mal náhradný kľúč od jeho bytu tak som si otvoril. Ani som sa nevyzul a utekal som do jeho spálne kde som ho našiel ležať v špinavých a zakrvavených veciach na posteli. Nedokázal som sa nadýchnuť keď som ho videl. Jeho tvár ako keby nepatrila jemu tak bola doriadená. Opatrne som podišiel k jeho posteli a sadol som si na kraj postele. Bál som sa ho dotknúť aby ho to nebolelo, ale nakoniec som položil ruku na jeho rameno a opatrne ním zatriasol. Sykol bolesťou. Najskôr som si myslel, že som mu to urobil ja ale bolo to tým ako rýchlo otvoril opuchnuté oči. ,,Neboj sa, to som ja Gabriel. Čo sa stalo??" spýtal som sa aj keď som neočakával, že mi odpovie. Snažil sa pretočiť na chrbát ale vďaka tej bolesti sa mu to nepodarilo. Tak som ho opatrne prevalil na chrbát. Tvár zmraštil od bolesti a bál som sa aby som mu ešte viac neublížil. Po chvíľke prehovoril. ,,Išiel som domov , keď v tom ma zatiahli do uličky a pýtali si peniaze. Boli ozbrojení a bolo ich viac než by som zvládol. Aj keď som im už niekoľko krát povedal, že nemám peniaze tak do mňa udierali ako do boxovacieho mecha. A keď som ležal na zemi a nemohol sa brániť tak si ešte zopár krát kopli len tak pre zábavu. A aby im to nebolo málo tak ma ešte ..... ." zlyhal mu hlas a ešte viac sa rozplakal. Opatrne som si ho pritiahol do náručia a skúšal ho upokojiť. Predstava, že ho nejaký sviniari znásilnili mi trhá srdce. Sedeli sme tam asi tak pol hodiny keď Alan prestal plakať. ,,Musíš sa vyzliecť z tých špinavých vecí." Povedal som mu to a pritom som mu odhŕňal vlasy z tváre. On sa zmohol len na kývnutie a pokúsil sa posadiť. Rozopol som mu košeľu a vyzliekol som mu ju. Všade mal modriny. Pokračoval som ho v o vyzliekaný až bol úplné nahý. Keď som zbadal kde všade ma modriny a ranky zastavilo sa mi srdce. Pomaly som s ním prešiel do kúpeľne ale celú cestu som ho musel podopierať lebo bol slabý. Aj ja som sa vyzliekol ale nechal som si spodné prádlo. Našťastie tam bola tyčka, ktorej sa mohol zatiaľ Alan pridržiavať kým som pustil dostatočné teplú vodu aby som ho mohol umyť. Otočil som si ho tvárou k sebe a jednou rukou sa ma pridržiaval a druhou sa držal tej tyčky. S mokrou špongiou som mu pomaličky prechádzal po pokožke v snahe zmyť z neho tú krv. Keď som prešiel špongiou po bokoch smerom dolu pod zadok tak sa mykol a zároveň sykol bolesťou. ,,Prepáč, snažím sa aby to moc nebolelo. Tak sa to snaž ešte chvíľu vydržať." On len kývol hlavou a smutno sa na mňa usmial. Išiel som naspäť hore keď sa Alanovi podlomili kolená a padol mi priamo do náruče. Umyl som mu ešte chrbát a vyliezli sme zo sprchy. Poutieral som ho a aj seba a vrátili sme sa späť do spálne. Posadil som ho na posteľ a vybral mu čisté veci, ktoré som mu potom pomohol obliecť. Ja som sa tiež prezliekol a zavolal taxík. ,,Kam to ideme?" spýtal sa ma keď som mu obúval tenisky. ,,Ideme do nemocnice. Nenechám ta takto doma. A hovor si čo chceš. Dostanem ta tam." Vedel, že keď sa jedná o jeho zdravie tak sa nemá šancu so mnou hádať. Keď pred vchodom zaparkoval taxík opatrne sme do neho nasadli.

Už vyše pol hodiny sedíme v čakárni kým ho vezmú. Po celý čas sa snažím aby nezaspal. ,,Gabriel, je mi zima." Povedal potichu a ja som si všimol, že sa trasie. Ale v čakárni je príjemne teplo. Priložil som mu ruku na čelo ,, Ani sa nečudujem, máš horúčku. Ale už to vydrž. Už sme na rade." Povedal som mu a pritom som ho prikryl mojou bundou aby sa aspoň trochu zohrial. Keď vyšla pacientka pred nami doktor nás zavolal dovnútra. Obaja sme ho pozdravili a sadli si na stoličky oproti nemu. ,,Tak najskôr mi povedzte čo sa stalo. Všetko a nič nevynechajte." Všetko sme mu povedali a on si to zapísal. Potom sme sa presunuli do druhej miestnosti kde mal všetky potrebné veci na vyšetrenie Alana. Celý čas som ho držal za ruku. Doktor si asi myslel, že spolu chodíme. Tak som nechal nech si to myslí. Pomohol som Alana vyzliecť aby mu mohli spraviť Röntgen hrudníka či nemá náhodou zlomné rebrá. ,,Studení to." Povedal Alan s bolesťami keď som mu pomáhal chytiť sa tyčky aby ho mohli zröntgenovať. ,,Ja viem zlato ale vydrž to áno?" on len kývol a ja som ho pobozkal na líce. Rýchlo som sa vrátil k doktorovi do miestnosti. Bolelo ma keď som ho videl tam stáť a nebyť pri ňom. Vyšetrenie prebehlo rýchlo a už sme čakali len na výsledky. Medzi tým mu doktor dal nejaké lieky proti bolesti a na zníženie teploty. Doktor sa vrátil aj so snímkami z Röntgenu a priložil ich k ostatným papierom. ,,Je dobre keď ste ho sem priviezli. Zmes bolesti a horúčky by zapríčinilo upadnutie do bezvedomia. Čo sa týka tých rebier máte zlomené dve rebrá. Odporúčam vám niekoľko dní odpočívať a nenamáhať sa. A taktiež vám odporúčam nemať niekoľko dní pohlavný styk s vašim partnerom. Predpísal som vám nejaké tabletky proti bolesti, mastičku na tie opuchy a tiež mastičku, ktorú si budete každý večer natierať okolie konečníka. Zabraňuje infekcií a tiež tlmí bolesť." Po celý čas Alan len ticho prikyvoval. Bolo vidieť, že sa hanbí za to čo mu urobili. Poďakovali sme sa doktorovi a po ceste domov sme sa zastavili v lekárni pre lieky. Keď sme prišli konečne domov bolo pol jednej. Obom som urobil teplé kakao a ľahol som si s Alanom do postele. Dnes toho bolo na nás oboch moc. Pritiahol som si Alana do náručia a tak sme obaja zaspali.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Jelikož jste navštívili blog,

klikněte zde, prosím :) 100% (88)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama