Autor blogu: Noboru, muž. Spoluautorka: Lenka, žena.

Don´t wake me časť siedma

18. října 2012 v 20:42 | Lenča |  Práca môjho dvojčaťa
Chytil som ho za ruku a pomaly sme kráčali. Ani nie o desať minút sme boli namieste. Našťastie tam nikto nebol. Sadol som si na hojdačku a Oliver ma začal húpať. Po chvíľke sa mi začala točiť hlava tak som z nej zliezol. Oliver stál predo mnou a zachytil ma. Podlomili sa mi kolená a spadol som, samozrejme to by som nebol ja keby som Olivera nestiahol so sebou dolu. ,,Prepáč." Zašepkal mi a pritom sa snažil vstať. ,,Nie. To ty mne prepáč. Zabudol som, že sa mi vždy podlomia kolená keď sa hojdám." Ospravedlnil som sa mu. Oliver už bol opäť na nohách a podával mi ruku aby si pomohol postaviť sa. Prijal som ju ale miesto toho aby som sa postavil som ho stiahol naspäť ku mne. Ležal mi medzi nohami. Využil som jeho nepozornosti a pretočil som sa s ním tak, že teraz ležal podo mnou. ,,Čo to robíš???" spýtal sa po chvíľke. Pozrel som sa mu do očí a a potom po okolí. Okolo detského ihriska prechádzali ľudia a sem tam niektorý na nás zablúdili pohľadom. Len som sa usmial a ďalej ho bozkával. Oliver ma chytil za boky a pritláčal si ma na rozkrok. ,,Poď dokončíme to doma." Prehovoril Oliver tesne u mojich pier. Ja som len kývol na znak súhlasu a pomohol som mu stať a oprášiť sa.
Pri bráne domu ma z ničoho nič objal. Nebolo by na tom nič zvláštne keby potom neutekal k dverám a pritom nemával s kľúčmi, ktoré mi vzal. ,,Hej! To sú moje kľúče." Zakričal som na neho ale on sa na mňa len usmial a vyplazil jazyk. Tak toto oľutuje len o tom ešte nevie. Potichu sme vošli dnu ale zistili sme, že mama nie je doma. Poriadne som sa ani nevyzul a Oliver ma pritisol ku stene a vášnivo ma pobozkal a jednou rukou mi rozopínal opasok na gatiach. Mal som akurát ten opasok, ktorý on nemá rád, pretože vždy keď sa ho snažil rozopnúť tak mu to nešlo. Miloval som to keď sa mu na čele vytvorili vrásky ako sa hneval. ,,Počkaj ja to urobím ty nedočkavec." Odstúpil kúsok vedľa aby som to mohol odopnúť a keď sa mi to podarilo tak jeho ruky skĺzli po chrbte pod môj zadok, ktorý pevne uchopil do rúk a zdvihol si ma na ruky tak, že som mu mohol omotať nohy okolo jeho pásu. Takto sme sa dostali až do izby, kde ma opatrne položil na posteľ a znova ma začal vášnivo bozkávať. Myslel som, že ma hneď vyzlečie ale on mi len ležal medzi nohami a bozkáva ma a pritom si vnoril ruky do mojich vlasov. Bozkávali sme sa tak dlho až sme mali napuchnuté pery a ťažko dýchali. Chytil som Oliverovi okraj trička a prevliekol som mu ho cez hlavu a odhodil niekde do kúta izby. Vedel som, že sa nemusím ponáhľať pretože čo som urobil ja urobil aj Oliver. O niekoľko sekúnd letelo aj moje tričko cez izbu a dopadlo niekde na zem. Sklonil sa nad moje telo a pomalým bozkávaním sa posúval nižšie a nižšie. Pomaly mi začal sťahovať gate dolu a ja som sa len prizeral ako hltá moje telo očami. Počul som len dopad gatí na zem pretože sa ku mne Oliver vrátil a zajal moje prery vo vášnivom útoku. Opätoval som mu bozky a pritom som ho hladil po chrbte smerom dole a znova hore. Prevalil som sa s ním bez toho aby sme sa prestali bozkávať. Jednou rukou som zajal jeho ruky nad hlavou a tá druha putovala medzi naše telá. pozoroval som so zatajeným dychom jeho reakcie keď som mu prechádzal dlaňou po jeho vzrušenom penise, ktorý sa chce dostať von. Dýchal trhane a z úst mu uniklo zopár stonov. Putoval som so svojimi perami nižšie a nižšie a stiahol som mu nohavice a nechal ich skĺznuť z postele na zem. Lišiacky som sa usmial a rovno som zamieril znova k jeho perám. Dlhšiu chvíľu sme sa bozkávali a nakoniec som z neho zliezol a ľahol som si vedľa neho a hlavu som mu položil na hruď. ,,Unavený??" spýtal sa ma Oliver a pritom ma hladil po vlasoch. ,,Len trochu." Odpovedal som mu a pritom som sa ešte viac zavŕtal do je náručia. Počúval som jeho tlkot srdca a pomaly sa mi začali zatvárať oči. Vnímal som ako nás oboch prikryl a potom som upadol do hlbokého spánku.


Zobudil ma vyzváňajúci telefón. Bol to Oliverov služobný mobil. Keď ukončil hovor nevypadal moc šťastný. ,,Mám pre teba zlú správu. Musím sa okamžite vrátiť do nemocnice. Vraj tam majú naliehavý prípad, pri ktorom ma potrebujú. Moc ma to mrzí ale pokúsim sa prísť čo najskôr domov." Podišiel ku mne a vtisol mi jemný ale pritom dlhý bozk na pery. ,,Milujem ta." ,,Aj ja teba. Dávaj na seba pozor." Pritiahol som si ho k sebe a vrátil mu bozk. Potom som len už pozoroval ako sa oblieka a išiel som ho v župane odprevadiť k vchodovým dverám kde si ma ešte raz pritiahol k sebe a dal mi vášnivý bozk na rozlúčku. Sledoval som ako nasadá do auta a mizne v diaľke. Povzdychol som si a vrátil sa späť dovnútra. Obliekol som sa, urobil som si niečo malé pod zub a sadol som si k učebniciam. Po tej nehode som si dal pauzu koly rehabilitáciám a tým, že som donedávna bol na vozíčku. O dva mesiace mi začína školský rok a tak chcem byť pripravený. Dokonca mama s Oliverom s tým súhlasili. Každú chvíľku som pozeral na hodiny ale ten čas sa vliekol ešte pomalšie ako slimák. Už som nedúfal, že by mi to nejako rýchlo utieklo tak som zatvoril učebnice a ľahol si na posteľ. Už som pomaly zaspával keď mi v tom zazvonil mobil. Bola to smska od Olivera. ,,Mám 10 minút pauzu tak som sa chcel spýtať ako sa máš? Chýbaš mi láska." Po mojej tvári sa rozlial široký úsmev. Chcel som mu odpísať ale miesto toho som mu zavolal ,,Ahoj zlato. Neruším?" ,,Nie, nerušíš. Práve si robím kávu tak mám čas. Úplne som zabudol, že som do prihlášky napísal, že som tiež aj asistent pri operáciách. Ale dosť o mne. Ako sa máš?" ,,Zabudol som aká je Ekonomika ťažká. Pred chvíľou som skončil s učením a teraz ležím v posteli. Mám sa dobre ale chýbaš mi. prídeš po práci ku mne alebo pôjdeš domov si odpočinúť?" spýtal som sa ho aj keď som vedel čo asi odpovie.,, No to som sa chcel práve spýtať. Keď chceš tak prídem k tebe, ale neviem kedy skončím. Nechcem aby si koly mne bol tak dlho hore." Trochu som sa pousmial ,, Kludne príď. Máš to bližšie ku mne ako j tebe domov. A veci ti požičiam. Rád ta vidím v mojich veciach. A čo sa týka toho, že budem dlho hore tak mi to nerobí žiadny problém. Mama nie je doma tak potom môžeš zazvoniť. " čakal som na jeho odpoveď. ,,No tak dobre, prídem. Miláčik už musím končiť. Sľubujem, že ti to vynahradím. Milujem ta." ,,Ja viem láska. Aj ja teba milujem. Posielam pusu." Počul som ešte ako sa Oliver smeje a potom položil hovor. Pozrel som sa na hodiny, bolo pol jedenástej večer. Išiel som sa osprchovať a dúfal, že ma to aspoň trochu preberie. Zababušený v deke som si sadol na gauč a zapol si televíziu a prepínal som programy, kým som nenarazil na Oliverov obľúbený film. Kráčajúca skala. Neviem čo Oliver má rád na Dwayne The Rock Johnsonovi. Je to len obor, ktorý na raňajky zje niekoľko lievancov o veľkosti taniera.

keď prišiel Oliver držal som oči ledva otvorené. Dostal som od neho pusu hneď ako som otvoril vchodové dvere. ,,Ahoj." To bolo jediné, na čo som sa v tom okamžiku zmohol. Oliver sa len pousmial, pritiahol si ma k sebe a pevne objal. Stáli sme tam nejakú chvíľku keď sme sa presunuli do obývačky kde sme si sadli na gauč. No lepšie povedané Oliver si sadol na gauč a mňa si obkročmo posadil do lona. Chytil som jeho tvár do mojich rúk a začal ho vášnivo bozkávať. ,, Nie si hladný? Urobím ti niečo na jedenie??" povedal som mu medzi bozkami ,,To budeš moc milý. Umieram hladom." Už som sa chcel postaviť keď si ma v tom Oliver znova stiahol do lona a ja som na neho pozeral nechápavým pohľadom. ,,Ale ešte predtým ochutnám tieto pery, na ktoré som myslel po celý ten čas čo som bol preč." Nič viac už nepovedal a zajal moje pery v drvivom bozku. Bozkával ma ako keby to malo byť naposledy. Oboma rukami mi uchopil tvár a palcami mi po lícach. Urobil som to isté a po chvíli som ucítil ako mu tečú po lícach slzy. Odtiahol som sa aby som sa mohol čo sa deje. Oliver plakal. ,,Oliver, čo sa deje??" spýtal som sa a snažil som sa mu utrieť slzy. Pokúsil sa usmiať ale nešlo mu to. Zhlboka sa nadýchol ,,Niekde sa stala hromadná autonehoda a nám na sál priviezli mladé dievča v našom veku v dosť vážnom stave. Doktori sa jej pokúšali zachrániť život, ale ani po piatich hodinách na operačnom sále sa to nepodarilo." Nachvíľku sa odmlčal. ,,Bolo hrozné sledovať ako vyhasína mladý život. Ale najhoršie to bolo oznámiť jej priateľovi, ktorý ju chcel dnes požiadať o ruku. Úplne sa zosypal. Museli sme mu dať injekciu na upokojenie a počkať na jeho rodičov aby si ho mohli odviesť domov. Ja som vedel prečo som sa nechcel nikdy vrátiť späť na operačný sál po jednom prípade pred pár rokmi...." ďalej už nedokázal hovoriť. Objal som ho a začal o hladiť po chrbte. Nevedel som čo povedať tak som tam len tak sedel a hladil ho. Cítil som sa trochu zle pretože som mu nevedel pomôcť. Po chvíli sa odtiahol ,,Prisahaj mi, že kamkoľvek pôjdeš, budeš si na seba dávať pozor. Nechcem ta stratiť. Už by som bez teba nevedel žiť." Cítil som ako sa trasie a znova mu začali tiecť slzy. Pritiahol som si ho k sebe a začal som sa sním ľahko kolísať. ,,Prisahám ale aj ty mi to musíš prisahať.!" ,,Prisahám." Povedal Oliver už pokojnejším hlasom. Ešte chvíľu sme sedeli v obývačke ale nakoniec som sa postavil a oboch zaviedol do kuchyne kde som Olivera posadil za stôl a urobil som nám obom jesť. Položil som na stôl dva taniere so zapekanými cestovinami a brokolicou. Oliver sa zasmial ,,Ty ma v poslednom čase rozmaznávaš." ,,Možno áno možno nie. Len chce aby ti bolo so mnou dobre." Pousmial som sa a pozoroval ho ako je.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Jelikož jste navštívili blog,

klikněte zde, prosím :) 100% (88)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama